Prídavné mená tvoria neoddeliteľnú súčasť jazyka. Vyjadrujeme nimi, aký pocit v nás niečo vyvolalo, komu čo patrí, z akého materiálu sú veci vyrobené. Pri ich písaní však často robíme množstvo zbytočných chýb. Pozrite sa s nami na gramatické javy, ktoré robia mnohým užívateľom jazyka problémy.
Pekní chlapci, nie pekný chlapci
Prídavné mená, ktoré majú pred samohláskou tvrdú alebo obojakú spoluhlásku sa skloňujú podľa vzoru pekný. Dôležité je zapamätať si, že v nominatíve množného čísla zakončujeme prídavné meno dlhým í, napríklad udatní rytieri, malí chlapci. Toto skloňovanie platí pre mužský životný rod. V praxi sa, bohužiaľ, často stretávame s ypsilonom.
Kupujeme slovenské výrobky, nie Slovenské výrobky
Ak odvodzujeme prídavné meno od vlastného mena, napríklad Slovensko – slovenský, prídavné meno píšeme s malým začiatočným písmenom. Výnimku tvoria prídavné mená, ktoré sú súčasťou oficiálneho názvu, napríklad Slovenská akadémia vied.
Otcovo auto, nie otcove auto
Privlastňovacie prídavné mená skloňujeme podľa vzorov otcov a matkin. Častou chybou je ponechávanie koncovky -e pri strednom rode. Správnou alternatívou je -o. Ak je teda nasledujúce podstatné meno v strednom rode, nominatív jednotného čísla znie napríklad otcovo priznanie, Lenkino auto.
Vyskúšajte sa! Napísali by ste nasledujúce vety správne?
Jeho český prízvuk nebolo možné prepočuť.
Manželovo auto skončilo v servise.
Moji bratia sú veľmi nesmelí, no srdeční ľudia.
